Jana Teleki

       Je zvláštne, keď generálna prokuratúra reláciu, či informácie v súvislosti s prokurátormi  vníma ako znižovanie postavenia justičných a policajných orgánov. Podľa môjho názoru v oveľa väčšej miere tieto inštitúcie dehonestujú ich vlastné rozhodnutia. Prieskumy verejnej mienky dlhodobo hovoria o nedôvere občana k týmto inštitúciám, ale občania si vytvárajú názor zvyčajne po osobnom kontakte s týmito inštitúciami.

       V skutočnosti nejde o nihilizáciu právneho vedomia sudcov a  prokurátorov. Problém je, že občania si uvedomujú, že právne vedomie sudcov a prokurátorov zodpovedá postom, ktoré zastávajú a napriek tomu rozhodujú spôsobom, ktorý odporuje zákonu. Po prečítaní vyhlásenia generálnej prokuratúry som si spomenula na rozhodnutia, ktoré mi boli zaslané z prokuratúry a márne sa snažila nájsť spôsob, ako prinútiť mozog ich rešpektovať.

       Nemám právnické vzdelanie, ale predpokladám, že aj človek s priemernou inteligenciou po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, predvolania obvineného na výsluch v trestnej veci a poučení vyšetrovateľom úradu vyšetrovania o právach a povinnostiach obvineného v trestnom konaní, pochopí minimálne, že je voči nemu vedené trestné konanie. Zvyčajne v takýchto situáciách vyhľadá advokáta, ktorému podpíše plnú moc k zastupovaniu, zaplatí zálohu na trovy konania a absolvuje kolotoč výsluchov. V rámci trestného konania, ktoré vedie vyšetrovateľ, zvyčajne vyšetrovateľ zbiera dôkazy pre i proti, vedie výsluchy svedkov a v konečnom dôsledku rozhoduje, či konanie obvineného je možné nazvať trestným skutkom alebo nie,  prípadne či trestnú vec postúpi na obžalobu na príslušnú prokuratúru. Trestné konanie dozoruje prokurátor. Podľa §206 odst. 1 vznesenie obvinenia je najdôležitejším procesným úkonom v začiatočnej fáze prípravného konania. Jeho základný význam spočíva v tom, že sa začína viesť proti určitej osobe trestné stíhanie a určuje sa jej postavenie ako obvineného. Od tohto okamihu je možné vykonať proti obvinenému procesné úkony, ktorými sa zasahuje do jeho osobnej slobody.

       V roku 1998 až 1999 bolo vedené voči mne trestné konanie, ktoré bolo ukončené uznesením o zrušení obvinenia. Po nadobudnutí právoplatnosti, keďže nebolo napadnuté v lehote na podanie riadneho opravného prostriedku a ani v lehote na podanie mimoriadneho opravného prostriedku som si jednoducho vydýchla a uvedomila, že s touto trestnou vecou budem mať po viac ako roku konečne pokoj.

       O rok neskôr iný vyšetrovateľ začal nové konanie. Obrátila som sa najskôr s dôverou na krajskú prokurátorku a upozornila som ju, že v uvedenej trestnej veci už jedno trestné konanie bolo a že nové konanie zákon nepripúšťa. Prvým šokom bolo, keď ma pani JUDr., uznávaná odborníčka na Trestné právo začala presviedčať, že trestné konanie nebolo trestným konaním, ale priestupkovým. Po polhodine rozhovoru som to jednoducho vzdala. Obrátila som sa s dôverou na generálnu prokuratúru. Zaslala som generálnej prokuratúre obvinenie z prvého konania, ktoré mimochodom bolo totožné s obvinením z druhého konania, právoplatné rozhodnutie o zrušení obvinenia z prvého konania, stanovisko krajského riaditeľa, ktorý decentne popísal obidve trestné konania v jednej trestnej veci, kamaráti policajti mi vytlačili z Registra páchateľov trestnej činnosti záznam k mojej osobe, kde boli samozrejme popísané obidve trestné konania, stanovisko prokurátora k spôsobu vyšetrovania, obsahy oboch spisov a tak som verila, že ak by som naozaj bola tým dementom, ktorý má predstavu o tom, že nejaké to trestné konanie bolo, aj keď nebolo, predsa len nie je možné spochybniť  existenciu 380 stranového spisu, vyrobeného vyšetrovateľom Úradu vyšetrovania, že nie je možné spochybniť duševný stav vyšetrovateľa Ing. Gaduša, krajského riaditeľa Úradu vyšetrovania podplukovníka JUDr. Pastoreka, či dozorového prokurátora JUDr. Križku. Čuduj sa svete, mýlila som sa! Prokurátorka generálnej prokuratúry Odboru kontroly rozhodla, že takéto trestné konanie nebolo, že voči mne neboli vedené dve trestné konania, ale iba jedno. Pamätám si, že keď som si prečítala rozhodnutie, položila som obidva spisy na stôl pred seba a rozmýšľala som, či už sú na prokuratúre na tom až tak zle, že 1+1=1. Bolo možné rozhodnutie prokurátorky brať vôbec vážne? Spis z ktorého trestného konania som mala zničiť, aby vyjadrenie pani prokurátorky bolo v poriadku?

       Možno si niektorí povedia, že toto je snáď špička ľadovca. Oveľa absurdnejšie je rozhodnutie JUDr. Ingrid Slabej z roku 2000. JUDr. Ingrid Slabá, prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne vydala 04.02.2000 príkaz vyšetrovateľovi OR PZ PB Ing. Gadušovi pokračovať v konaní ČVS OÚV 345/Pb-98 právoplatne skončenom 18.10.1999, čiže v lehote na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, kedy takýto pokyn mohol vydať minister spravodlivosti, prípadne generálny prokurátor na základe sťažnosti podľa § 266. Po odmietnutí spisu vyšetrovateľom Ing. Gadušom, ktorý viedol prvé trestné konanie so spisovou značkou ČVS OÚV 345/Pb-98, vydala pokyn založiť nový trestný spis a pod zmenenou spisovou značkou ČVS OÚV 146/Pb-2000 bol spis pridelený na vyšetrovanie Mgr. Michalcovi. Žeby počestná pani prokurátorka, zanietená pre spravodlivosť, prehliadla, že vydala pokyn vzniesť obvinenie v právoplatne skončenej veci? Moja sťažnosť voči uzneseniu opäť smerovala k JUDr. Slabej. Musela byť veľmi rozčúlená, keď v rozhodnutí o mojej sťažnosti miesto § 163 odst. 1 nesprávne uviedla § 153 odst. 3 Trestného zákona. Na prvý pohľad malá nepozornosť, či chyba v písaní. Nie však v trestnom konaní.

§163 odst. 1 Tr. zákona  – bol v septembri v roku 2003 zrušený … nakoľko bol v rozpore s ľudskými právami …

§ 153 odst. 3 Tr. zákona  – Kto použije násilie v pôsobiť na výkon právomocí orgánu štátnej správy a samosprávy , súdu alebo iného štátneho orgánu potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.  Odst. 3 – odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak uvedeným trestným činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť. K omylu JUDr. Slabej sa napriek opakovaným podnetom do dnešného dňa nikto z kompetentných nevyjadril.

       Uviedla som iba dva prípady rozhodnutí  počestných prokurátoriek, ktoré by mali požívať v spoločnosti  rešpekt, úctu, vážnosť. Tá prvá sa snažila iba zakryť trestnú činnosť svojej kolegyne. JUDr. Slabá však na základe dlhoročnej praxe na prokuratúre upozorneniu vyšetrovateľa z prvého konania vedome privodila trestné stíhanie a 11-ročnú traumu z konania mojej rodine.

       Keď som pred niekoľkými dňami písala o trestnej činnosti prokurátorov, v diskusii istý pán k zneužitiu právomoci verejného činiteľa napísal, že v rámci tohto trestného skutku je potrebný preukázať úmysel. Je naozaj možné uveriť, že prokurátorka s viac ako 10 ročnou praxou na prokuratúre nepozná lehoty na podávanie sťažností? Je možné uveriť, že po upozornení vyšetrovateľa a dozorového prokurátora o skutočnosti, že vydáva  pokyn v právoplatne ukončenej veci, vydá pokyn konať pod inou spisovou značkou?          

        Občania nevidia ako problém právne vedomie justičných orgánov, ale korupciu prekvitajúcu v polícii a justícii.