Jana Teleki

     Pred pár dňami ma zaujal článok pána Nicholsona, v ktorom sa zamýšľal nad morálnymi kvalitami viceprezidentov PZ SR  a postojmi Spišiaka k ich „malým lapsusom“.

     S príchodom Spišiaka na policajné prezídium, a najmä po zverejnení mien jeho dvoch viceprezidentov JUDr. Ábela a Jána Vaľu, predovšetkým ľudia, ktorí oboch pánov poznali z predchádzajúceho pôsobenia, Ábelovho na poste šéfa Inšpekcie ministra vnútra a Vaľovho z čias, keď zastával pozíciu zástupcu riaditeľa Úradu boja proti korupcii /z čias, keď riaditeľom bol neprehliadnuteľný pán Dický/ minimálne vážne zapochybovali o reforme policajného zboru napriek masívnej kampani v prospech Spišiaka v médiách.

Cnostní a čestní

      Od roku 2003 osobne som poznala všetkých riaditeľov Inšpekcie MV, ako aj riaditeľov Úradu boja proti korupcii, poslední odborníci na týchto postoch, boli JUDr. Šteruský a JUDr. Šátek. Hovorím o odbornosti, podstatnej pre riadny chod oboch úradov. Situácia na Úrade boja proti korupcii, ako aj úlohy tohto úradu sa diametrálne zmenili po obsadení funkcie riaditeľa tohto úradu učiteľom telocviku a ruského jazyka pánom Gašparom.

       Skôr, či neskôr všetci, ktorí v dobrej viere podali trestné oznámenia, podložené listinami, zvukovými záznamami a videozáznamami, skôr, či neskôr pochopili, že materiály zhromaždené v trestných spisoch, predovšetkým v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou sú iba zbierkami kompromitujúcich materiálov, s ktorými sa neskôr celkom slušne obchoduje, ktorými sa vydierajú politickí oponenti a v neskoršom období zabezpečujú „správne“ rozhodnutia vo vážnych politických, či korupčných kauzách.

Ako sa riešila organizovaná trestná činnosť verejných činiteľov?

       Nik z nás si nevie predstaviť, že by sledoval televízny seriál tým spôsobom, že každý deň mu bude odvysielaná časť s istou osobou. Je ťažké predstaviť si, že z takto odprezentovaného deja je zostavený príbeh. Trestná činnosť organizovanej skupiny sa na Úrade boja proti korupcii, či Odbore organizovanej kriminality riešila tak, že konanie každého sa posudzovalo samostatne a zvyčajne v mieste pôsobenia, nakoľko trestná činnosť bola páchaná s konaním na pracovisku. Práve v rokoch 2003 až 2005 po brutálnej medializácii trestnej činnosti, najmä príslušníkov SBS, v súvislosti s fyzickými útokmi, obsadzovaním budov, po zániku veľkého množstva SBS-iek na spomínané nezákonnosti, po prvej Spišiakovej reforme, keď policajt nemohol odmietnuť rozkaz nadriadeného boli na tieto úkony zneužívaní radoví policajti.

        Rozsiahla ekonomická činnosť príslušníkov polície v prípadoch, keď škody spôsobené na majetku občanov boli rozsiahle, riešila Inšpekcia ministra vnútra tak, že policajta po podaní trestného oznámenia urýchlene potrestala percentami z platu, čím znemožnila riadne šetrenie trestných oznámení, prípadne trestné oznámenie bolo zastavené s odôvodnením, že trestný skutok sa stal, ale policajt, ktorý skutok spáchal iba v dobrej viere plnil úlohy policajného zboru.

       Možno si pán Spišiak spomenie na moju návštevu v súvislosti s istou kauzou, keď som sa spýtala, kedy bude premenovaný Odbor organizovanej trestnej činnosti na „Odbor organizovania trestnej činnosti“ a možno si spomenie aj na to, keď som sa pýtala, či pán Ábel pracuje ešte ako riaditeľ, alebo už je menovaný za ošetrovateľa, ktorý ošetruje trestnú činnosť policajtov, spáchanú väčšinou na pokyn nadriadeného.