Jana Teleki

„Ja som prvý človek v tejto republike, ktorý som po roku 1989 odsúdený za právny názor,“ povedal TA3 Harabin.

Pán Harabin … niekto musí byť prvý.

Do roku 1989 každý sudca, prokurátor, či policajt, bol si vedomý toho, že jeho právny názor musí byť v súlade so zákonom.

 Po roku 1989 sa výraz „právny názor“ spája s „ošetrením“ úmyselnej trestnej činnosti brachiálnych zložiek, najčastejšie pri prípadoch zneužitia právomoci verejného činiteľa, nakoľko zneužitie právomoci je úmyselným trestným činom a súčasťou preukázania viny páchateľovi je preukázať úmysel. Je množstvo rozhodnutí, keď v uznesení policajný orgán skonštatoval, že opísaný skutok sa stal, špecifikoval skutkom spôsobené vážne finančné a iné škody a trestné konanie musel zastaviť. Jednoducho v rámci skúmania úmyslu vinník uviedol, že v najlepšom vedomí a svedomí buď  plnil úlohy vyplývajúce zo Zákona o policajnom zbore, prípadne v okamihu rozhodovania u sudcu, či prokurátora bol to jeho právny názor a začaté konanie policajný orgán jednoducho zastavil.

Za právny názor predsa nemôže byť vyvodený postih … a poškodenému trestnou činnosťou ostali iba oči pre plač…

Ministerka spravodlivosti v deň rozhodnutia Ústavného súdu SR výrokom, že považuje za správne a dôležité vyvodzovať  za nezákonný a svojvoľný postup ktoréhokoľvek súdneho funkcionára, získala aj najväčšieho odporcu reformy.

       Prvý odsúdený…  Je to naozaj zlý signál… pre sudcov a prokurátorov, ktorých trestná činnosť  bola označovaná termínom „právny názor“, nakoľko podobne ako Harabin môžu byť stíhaní pre konanie v rozpore so zákonom, ale konečne jeden pozitívny signál pre občana!