Spravodlivosť Slovenská – Žitňanská, Harabin a Trnka

16. augusta 2011, Jana Teleki, Nezaradené

    V roku 2007 po vzletných vyjadreniach pána Harabina pre médiá, rozčúlená som mu zaslala mail, v ktorom som mu rozpísala dlhoročnú rozprávku o dvoch trestných konaniach v jednej trestnej veci. O niekoľko dní dostala som do schránky mail z ministerstva spravodlivosti. Vtedajší minister Harabin mi oznámil, že keďže konanie sudcov a prokurátorov opísané v maily, vykazuje známky závažnej trestnej činnosti, vyhodnotil mail ako podnet a odstúpil na úrad špeciálnej prokuratúry.

       Prečo spomínam Harabina? V kauze, o ktorej hovorím rozhodovala takmer dvadsiatka sudcov a prokurátorov a jediný Harabin s povesťou mafiána postupoval presne tak, ako mu ukladal zákon.

Vážená pani ministerka,

s otvorenými ústami som sledovala Vašu rýchlu reakciu k  zverejnenému videu s  prokurátormi, Vaše vyjadrenie k tlačovke Šufliarskeho, či plamenné vyjadrenia k morálke sudcov a prokurátorov. Predpokladala som, že Vám záleží na dodržiavaní základných ľudských práv občana minimálne tak, ako na slušnom správaní sa prokurátorov na súkromných večierkoch a s dôverou som očakávala, že podobne  promtne bude  vybavená moja žiadosť súvisiaca s trestným konaním vedenom jedenásty rok v právoplatne ukončenej veci, pre paragraf niekoľko rokov zrušený.

       Neočakávala som, že zvoláte tlačovku pretože viem, že nie je príjemné rozprávať o porušovaní základných ľudských práv občanov justíciou, vysvetľovať prečo najabsurdnejšie rozhodnutie v kauze vydala manželka novozvoleného GP SR – JUDr. Čentéšová, a vôbec si neviem predstaviť ako sa dá vysvetliť, že sudcovia a prokurátori neovládajú základy trestného práva… ani prečo sa porušuje v rámci konaní Európsky dohovor pre ľudské práva, keď Slovenská republika sa zaviazala v predstupových rokovaniach pri vstupe SR do Európskej únie k jeho dodržiavaniu.                   

      Chápem pani ministerka, neponúkla som lacný, kompromitujúci materiál voči kritikom reformy prokuratúry, nad ktorým je možné polemizovať o ich morálke, či uvažovať nad disciplinárnym konaním. Moja sťažnosť hovorila o závažnej trestnej činnosti sudcov a prokurátorov, ktorých konanie nebolo možné nazvať disciplinárne previnenie, avšak úrad dohľadu nad súdnictvom ich konanie nazval „nezávislosťou“.

Pani ministerka, ak sa dokážete postaviť pred novinárov a zodpovedať na štyri všeobecné otázky, možno občan uverí, že Vaše reformné kroky vedú naozaj k zefektívneniu justície a zabezpečeniu vymožiteľnosti práva:

1.Koľko trestných konaní môže byť vedených voči občanovi v jednej trestnej veci?

2.Je možné v právoplatne ukončenej veci viesť pod zmenenou spisovou značkou nové konanie?

3.Je možné súdiť občana pre paragraf, ktorý pred niekoľkými rokmi stratil účinnosť?

4.Ako sa nazýva konanie sudcov a prokurátorov, ktorí dlhodobo vedú konanie v právoplatne ukončenej veci pre paragraf zrušený?

       Snažila som sa uveriť Vašej reforme, veľmi rýchlo som pochopila, že hodnotenie sudcov, či zverejňovanie uznesení na internete je iba chabým nástrojom na umravnenie oponentov. Harabin, Trnka, ani Tichý možno nie sú svätci ani morálne autority, nemajú možno dokonale uhladený slovník, ale ak raz podpíšu rozhodnutie, ich právny názor zvyčajne je v súlade so zákonom.